kňaz
*24.10.1796 - Banská Štiavnica
+ 01.04.1849 - Čadca
Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Banskej Štiavnici, filozofiu a teológiu v kňazskom seminári v Nitre, kde ho v roku 1819 vysvätili za kňaza. Od roku 1819 pôsobil ako vychovávateľ v rodine baróna Hellenbacha, v roku 1820 sa stal protokolistom biskupského úradu v Nitre, neskôr kaplánom vo Veľkom Rovnom. Od roku 1725 bol farárom v Zákopčí, v roku 1829 v Skalitom a v roku 1833 farárom a dekanom v Turzovke. Napokon od roku 1840 pôsobil ako dekan v Čadci. Bol nadšeným prívržencom bernolákovského hnutia na Kysuciach a aktívnym členom Slovenského učeného tovarišstva. V revolučných rokoch 1848 - 1849, sa stal členom Národnej spravujúcej rady a verejne agitoval za politický program slovenského povstania a za vstup nových dobrovoľníkov medzi povstalcov. V decembri 1848, keď slovenskí dobrovoľníci obsadili Čadcu, ubytoval na fare vodcov slovenského povstania, Ľudovíta Štúra a Jozefa Miloslava Hurbana. František Xaver Daniš nebol len národne uvedomelý kňaz, ale aj vynikajúci prekladateľ. Jeho najväčším úspechom bol preklad päťzväzkového súboru kázní viedenského kanonika Johanna Michaela Leonharda, s názvom "Kázne nedeľné a svátečné na celí rok" z nemčiny do bernolákovskej slovenčiny. K prvému dielu napísal predhovor o potrebe vydania týchto kázní a pri preklade použil miestami aj kysucké nárečie. František Xaver Daniš zomrel 1. apríla 1849 v Čadci, pochovaný je pri kostole sv. Bartolomeja.
Literatúra:
BLAHA, Anton, 2004. Osobnosti Kysúc. 1. vyd. Bratislava: Kysucká kultúrna nadácia. S. 29-30. ISBN 80-7165-441-8.
