Kysucká knižnica v Čadci patrí k najvýznamnejším kultúrnym pamäťovým inštitúciám na Kysuciach. Jej činnosť nadväzuje na niekdajšiu obecnú knižnicu v Čadci, ktorá sa neskôr transformovala na okresnú knižnicu. Komparatívnym výskumom zachovaných archívnych prameňov Mgr. Drahomír Velička, PhD. zo Štátneho archívu v Žiline – pracovisku Archív Čadca potvrdil dátum vzniku 1. obecnej knižnice v Čadci: obecná knižnica bola zriadená rozhodnutím obecného zastupiteľstva 10. júna 1924. Historické súvislosti vzniku Kysuckej knižnice v Čadci sú podrobne analyzované v jeho štúdii „K dejinám Kysuckej knižnice a jej predchodcov“
V roku 1952 knižnica mení svoj status z obecnej na okresnú. Okresná knižnica bola postavená na veľmi skromných základoch. V knižnici bolo okolo 2000 zväzkov, približne 370 zaregistrovaných čitateľov realizovalo 5 500 výpožičiek. Činnosť tejto kultúrnej inštitúcie bola v tom čase zameraná predovšetkým na všeobecnú osvetu. Do škôl na okolité kopanice sa prenášali súbory kníh v prenosných skrinkách, začali sa organizovať čitateľské konferencie a besedy. Prvým riaditeľom Okresnej knižnice v Čadci sa stal Jozef Hnitka.
Až do začiatku 60. rokov v knižnici boli zamestnaní pracovníci bez knihovníckeho vzdelania, boli to väčšinou učitelia, štátny úradníci. Tento fakt sa zmenil v roku 1962, kedy do knižnice boli prijaté pracovníčky s adekvátnym vzdelaním, čo sa odrazilo aj na kvalite odbornej práce. Začal sa spracovávať knižný fond, budovať katalógový systém, položili sa základy bibliografickej činnosti. Od druhej polovice 60. rokov začala knižnica rozvíjať aj metodickú a organizačnú činnosť. Bolo vytvorené metodické centrum pre ľudové a školské knižnice, no i knižnice iných typov. Okresná knižnica začala plniť dve funkcie – bola mestskou knižnicou pre mesto Čadca a metodickým centrom pre knižnice v celom okrese. Tieto dve funkcie plní dodnes aj keď v iných spoločenských podmienkach.
História knižnice v Čadci je pomerne pohnutá. Od roku 1952 prešla piatimi sťahovaniami, ale jej zlé priestorové podmienky sa tým vôbec nezlepšili. Zmeny nastali až pri šiestom sťahovaní v roku 1983.
V roku 1952 boli pre knižnicu uvoľnené dve miestnosti bývalej vinárne pri Kysuci. Jedna menšia slúžila ako čitáreň a v druhej bola požičovňa kníh. V roku 1957 však knižnicu vysťahovali a umiestnili ju núdzovo v Palárikovom dome v jednej miestnosti. Tu bola umiestnená až do konca roku 1959. V roku 1960, keď sa Palárikov dom rekonštruoval musela sa sťahovať do iných priestorov – do závodu Tatra, kde jej boli pridelené dve miestnosti, ale ani tieto priestory jej neostali dlho. Užívala ich 4 roky. V roku 1963 knižnicu vysťahovali do pivničných priestorov učňovskej školy. Po celý rok bola zatvorená a neprístupná pre čitateľov. Personál pracoval na revízií knižného fondu. Táto práca bola zbytočná, lebo pivničné priestory zaplavila voda z kanalizácie a časť knižného fondu bola úplne zničená. V roku 1964 dostala knižnica nové priestory v budove Mestského domu – bývalého Mestského národného výboru v Čadci – bola to jedna miestnosť, kde bol predtým miestny hostinec. Neskôr pridelili knižnici ďalšie miestnosti. Po presťahovaní sa zlepšila a rozšírila práca s čitateľmi a knižničné služby. Po ustanovení Zuzany Krištofovej za riaditeľku knižnica zlepšila svoju metodickú a organizátorskú prácu.
Priestory v Mestskom dome už v roku 1970 boli nedostatočné. Miestnosti boli preplnené knihami, chýbali študovne, čitáreň. Pani riaditeľka Zuzana Krištofová, keď hodnotila stav knižnice v roku 1973, spomínala, že v týchto dvoch miestnostiach o výmere 100 m2 bolo 56 preplnených regálov a čitatelia nemali k dispozícii ani jeden stolík, na ktorom by si boli vypísali prihlášku za čitateľa. Ak si chceli vybrať knihu, predierali sa úzkymi uličkami, v ktorých sa navzájom neobišli dvaja návštevníci. V tom roku knižnica evidovala okolo 3 770 čitateľov, ktorí si vypožičali vyše 9 680 knižničných dokumentov, knižnicu v tomto roku navštívilo 25 250 návštevníkov. Kníh naďalej pribúdalo, návštevníkov tiež, ale miesta vďaka rozrastajúcemu sa knižnému fondu stále ubúdalo. Aj napriek stiesneným podmienkam rozširovala knižnica svoje služby. V tom období Okresná knižnica v Čadci začala realizovať pre ľudové knižnice okresu centrálne doplňovanie knižničných fondov. Knižnica by určite dokázala viac, keby mala vhodné priestory. Stúpol záujem o kolektívne podujatia – knihovníci však pri ich realizácii museli improvizovať, pretože knižnica, ako som spomenula nebola priestorovo vybavená a nemala ani vhodnú techniku. No aj napriek tomu, že pôsobila vo veľmi zlých podmienkach, vďaka usilovnej a húževnatej práci knihovníčok výsledky knižničných činností boli porovnateľné s celoslovenskými. Už vtedy sa Okresná knižnica v Čadci radila medzi najlepšie knižnice na Slovensku. V roku 1977 sa stala nositeľkou čestného titulu „Vzorná knižnica“. Ocenením bolo aj rozhodnutie Ministerstva kultúry SSR vybudovať práve v Čadci prvú účelovú budovu knižnice v sieti ľudových knižníc na Slovensku. Knižnica v tom období evidovala približne 4 900 čitateľov, títo si z fondu, ktorý mal 59 250 zväzkov, vypožičali 143 400 knižničných dokumentov.
Extra časťou histórie knižnice v Čadci je časť, ktorú môžeme pomenovať ako História experimentálnej Okresnej knižnice v Čadci. Tá sa začala naplno odvíjať 16. apríla 1983, kedy bola verejnosti sprístupnená experimentálna Okresná knižnica v Čadci, „Kysuckého zázraku“, ako v tej dobe nazývali niektorí slovenskí knihovníci knižnicu v Čadci. A mali pravdu. Išlo o čin, ktorý posúval slovenské knihovníctvo kvalitatívne na vyšší stupeň.
Zámer postaviť experimentálnu knižnicu vznikol v pol. 70. rokov. Dôvodom bola požiadavka knižníc a knihovníkov na overenie normatívnych a koncepčných materiálov v praxi a ich konfrontovanie s knižničnými trendmi vo vyspelých štátoch. Ministerstvo kultúry SSR rozhodlo o výstavbe prvej účelovej stavby v sieti ľudových knižníc. Experiment, tak jeho obsahová časť ako aj realizácia, bola zaradená do plánu rezortných vedecko-výskumných úloh. Gestorom úlohy sa stala Ústredná ekonomická knižnica – Národné koordinačné centrum v Bratislave a od 1.1.1981 bola úloha delimitovaná Matici slovenskej – odboru pre knižničnú sústavu v Bratislave, ktorá sa súčasne stala investorom. V roku 1978 sa rozhodlo, že táto novostavba bude situovaná do Čadce a zaradená do experimentálnych stavieb a to z hľadiska užívateľského i stavebného. Za miesto staveniska bol vybraný priestor medzi Okresným súdom v Čadci a cintorínom na ulici 17. novembra, v tej dobe ulica niesla názov „Partizánska ulica“. Poloha knižnice bola vybraná veľmi výhodne, čo oceňujeme i dnes. Táto kultúrna inštitúcia je umiestnená v relatívne tichej zóne a komunikácia, ktorá vedie okolo nej smeruje do oblasti stredných škôl. Pre verejnosť je prístupná z každého smeru.
Knihovníci z iných oblastí Slovenska sa pýtali, „prečo práve Čadca dostala do vienka prvú účelovú budovu knižnice“ vyberáme odpoveď Vladimíra Mináča – človeka, ktorý sa veľkou mierou zasadil o to, aby nová budova stála práve v Čadci. Keď mu túto otázku položili novinári, povedal: „Prečo práve v Čadci? Azda zavážilo aj to, že sa tu vždy vzorne pracovalo s pôvodnou slovenskou literatúrou,“ a dodáva – „Ak by sa to zdalo byť málo, sú po ruke aj iné štatistické údaje, ktoré vravia o dobrej práci čadčianskych knihovníkov“.
Projektovú dokumentáciu vypracoval Projektový ústav kultúry v Bratislave. Generálny dodávateľ stavebnej časti bol Okresný stavebný podnik v Čadci. Subdodávatelia boli najmä Chemkostav Humenné, OPP Kysuca v Čadci, JRD Košarovce, JRD Orechová Potôň a ďalší. Značná časť dodávok a prác však bola zabezpečená investorom.
Dôležitým dňom v histórii experimentálnej Okresnej knižnice v Čadci bol 29. august 1979, kedy bol položený základný kameň. Od tohoto dňa sa realizovala vlastná výstavba budovy a knihovníci pripravovali prevádzku. Vždy s iróniou knihovníci pripomínajú iný „významný medzník“, za ktorý bol v tom období označený 26. február 1981, kedy zástupcovia zainteresovaných orgánov a organizácií prijali združený socialisticky záväzok s cieľom predčasného ukončenia výstavby a odovzdania verejnosti. Ešte v dnešnej dobe pracovníci knižnice a aj návštevníci tejto organizácie pociťujú následky socialistického spôsobu myslenia a kladenia dôrazov na urýchľovacie metódy, pri ktorých sa nebral takmer žiadny ohľad na kvalitu. Rýchla a nedôsledná práca bola príčinou, že veľa stavebných úkonov nebolo zrealizovaných, ako napríklad zateplenie budovy, nosná oceľová konštrukcia ostala bez náterov a už v roku 1987 bola skorodovaná a čas odkrýva ďalšie nedostatky. Stavba mala množstvo ďalších nedostatkov, na ktoré sa nebral ohľad ani pri kolaudáciách objektu a ich riešenie sa stále posúvalo až ostali nevyriešené. Ako napríklad strešná časť budovy. Do budovy zatekala zrážková voda od jej otvorenia, no najväčšiu haváriu knižnica zažila na prelome rokov 1986/1987. Tento stav riešil Projektový ústav kultúry v Bratislave tým spôsobom, že na pôvodné rovné strechy navrhol pridať mierne klopené strechy. Problém sa však vyriešil len na krátku dobu a časom do budovy začalo zatekať znova. Tento problém sa podarilo vyriešiť až v roku 2001 prestavbou striech, ktorým predchádzala rekonštrukcia statiky.
V čom vlastne spočíval experiment? Táto otázka je knihovníkom Kysuckej knižnice kladená aj dnes. Experiment pozostával z dvoch častí, a to zo stavebnej a užívateľskej a konkrétne overoval: použitú konštrukčnú sústavu BAUMS – 75 a vplyv stavebno-technického riešenia na pohodu používateľov, funkčné a estetické vlastnosti vnútorného zariadenia v nadväznosti na konštrukčné riešenie použitých materiálov. Obsahom experimentu bola aj informačná činnosť, ktorá sa začala systematicky a koncepčne rozvíjať až po otvorení prevádzky v novej účelovej budove a dostala nový rozmer, overovalo sa využívanie široko profilovaného knižničného fondu, do ktorého bolo zaradených 20 typov knižničných dokumentov a boli vytvorené špecializované knižničné zbierky – ako napr. fonotéky, hračkotéka, diatéky – zbierka regionálnych diapozitívov, fototéka a pod.; overovala sa 60 hodinová týždenná prevádzka vrátane sobôt a nedieľ, halový systém prevádzky, ktorý umožnil sprístupňovanie fondov prostredníctvom voľného výberu a to aj v študovniach; centrálny knižnično-informačný servis pre používateľov; poskytovanie knižnično-informačných služieb deťom od 3 rokov; boli zavedené nové služby, ktoré v tej dobe boli netradičné ako napr. reprografické služby.
Dnes môžeme konštatovať, že nie všetko dopadlo podľa zámerov a očakávaní knihovníkov či používateľov knižnično-informačných služieb. Knižnica prežívala dobré i zlé časy. Náhodný návštevník, či obdivovateľ našej knižnice nie vždy videl problémy, s ktorými sa táto organizácia v čase experimentu potýkala. Je však potrebné povedať, že veľa overovaných časti experimentu sa osvedčilo, či už ide o umiestnenie vtedy ešte netradičných knižničných dokumentov do klasického knižničného fondu, či overenie niektorých nových služieb, ako napríklad reprografické služby, ktoré boli na vtedajšie obdobie nezvyčajné, no ktoré sa v súčasnosti realizujú takmer v každej knižnici.
Novodobá história a súčasnosť knižnice
Veľký prelom v histórii knižnice a poskytovaných službách nastal po novembrovej revolúcii v roku 1989 - knižnica v 90-tych rokoch úspešne realizovala automatizáciu a elektronizáciu knižnično-informačných procesov a z uzatvorenej inštitúcie zhromažďujúcej, spracúvajúcej a uchovávajúcej knihy sa z knižnice stala otvorená inštitúcia, ktorá záujemcom sprostredkováva informácie prostredníctvom tých najnovších informačných a komunikačných technológií. Stala sa pilierom kultúry na Kysuciach - kultúrnym, vzdelávacím, informačným a sociálnym centrom a zároveň patrí k najnavštevovanejším kultúrnym inštitúciám regiónu.
V rokoch 2011 - 2013 sa úspešne zrealizovala modernizácia objektu knižnice implementáciou projektu z Regionálneho operačného programu „Rekonštrukcia a zvýšenie energetickej efektívnosti Kysuckej knižnice v Čadci“ pod kuratelou zriaďovateľa Žilinského samosprávneho kraja. V rámci rekonštrukčných prác sa v knižnici vymenili okná, objekt bol zateplený, zrealizovala sa výmena elektroinštalácie a osvetlenia, vzduchotechniky, podláh, stropných podhľadov či hygienických zariadení vrátane WC pre imobilných používateľov. Zrealizovala sa rekonštrukcia vnútornej i vonkajšej kanalizácie, oprava vodovodnej prípojky. Vybudoval sa bezbariérový prístup do budovy, novú tvár získala prednášková a aj rozprávková miestnosť. V rokoch 2014 - 2016 v rámci spríjemnenia priestorov knižnice a zvýšenia kvality poskytovaných knižnično-informačných služieb knižnica obnovila hračkotéku pre deti, artotéku umenia, fonotéku pre priaznivcov hudby, esteticky dotvorila vnútorné i vonkajšie priestory rozprávkovej miestnosti; priestory knižnice vrátane študovní a čitárne sa zútulnili podlahovými krytinami; voľný výber knižného fondu je čitateľom prístupný v rovnobežne umiestnených regáloch; do prednáškovej miestnosti pribudli rokovacie kreslá s výsuvnými pultíkmi a technika; inštalované žalúzie vytvárajú adekvátny komfort pre čitateľov čitárne, študovní, fonotéky a pamätných izieb.
Ďalšími príspevkami v nasledujúcich rokoch 2016 - 2018, ktoré pozdvihli úroveň služieb čitateľom a návštevníkom knižnice, bolo zakúpenie nových šatňových skriniek, umiestnených vo foyeri KK. Čitatelia, ktorí navštívia knižnicu, si najmä v zimných mesiacoch môžu do uzamykateľných skriniek vo vestibule odložiť kabát, tašku, čiapku, či menší nákup a v príjemnom prostredí knižnice si môžu dlhšie posedieť, stráviť svoj voľný čas a študovať. Uzamykateľné šatňové skrinky spoločne s ďalším dovybavením nábytku a estetizáciou interiéru knižnice skvalitnia a spríjemnia návštevu registrovaných používateľov, ale i návštevníkov podujatí a aktivít v knižnici. Zakúpenie nových vstupných automatických dverí do objektu knižnice a zakúpenie systému pre evidenciu a inventarizáciu majetku využívaním čiarových kódov na identifikáciu majetku prispelo k ochrane majetku vo vlastníctve ŽSK v správe KK.
V jeseni roku 2016 sa začala s podporou zriaďovateľa knižnice Žilinského samosprávneho kraja budovať letná čitáreň, terasa s pódiom, umožňujúcim realizáciu rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí. Na jar 2017 práce pokračovali: v opornom múre pred vchodom do knižnice bola zabudovaná presklená vitrína – informačný panel, do ktorého sa umiestňujú aktuálne plagáty na propagáciu služieb a pozvánky na aktuálne podujatia a aktivity. V spolupráci so ŽSK a Mestom Čadca sa zrealizovalo nové oplotenie celého areálu letnej čitárne. Vďaka účelovej dotácii zriaďovateľa ŽSK sa vymenila dlažba na terase letnej čitárne, boli osadené lavičky, preliezka pre deti a domček na hranie pre deti. Dňa 19. júna 2017 bola letná čitáreň s areálom slávnostne sprístupnená verejnosti. Vybudovaním letnej čitárne so zastrešeným pódiom, so stoličkami, stolmi a slnečníkmi sa rozšíril atraktívny poznávací a oddychový priestor knižnice a rozšírili sa možnosti organizovania rôznych podujatí a aktivít pre všetky vekové kategórie registrovaných používateľov i pre zdravotne a sociálne znevýhodnených a celú čitateľskú verejnosť. Rozšírili sa parkovacie miesta pri knižnici i pred vchodom na letnú čitáreň.
V roku 2018 sa úspešne zrealizovala modernizácia kotolne a hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému z kapitálovej účelovej finančnej dotácie zriaďovateľa ŽSK. Modernizáciou kotolne sa zásadne vyriešili pretrvávajúce problémy s vykurovacími kotlami plynovej kotolne, optimalizovali sa materiálno-technické podmienky a predpoklady na bezproblémové využívanie objektu na kultúrne účely.
Aj v roku 2019 boli realizované viaceré práce v knižnici s finančnou podporou zriaďovateľa ŽSK. V rámci vytvorenia hygienicky optimálneho prostredia v knižnici boli na okná – ventilačky vo výpožičnej hale osadené pákové ovládače so sklopnými nožnicami a 2 ks nevetrateľných okien boli nahradené za okná s možnosťou vetrania. Realizovali sa stavebné úpravy hygienických zariadení v suteréne objektu knižnice. V záujme ochrany majetku vo vlastníctve ŽSK v správe KK bol zakúpený a nainštalovaný kamerový systém na monitorovanie priestorov pre účely zabezpečenia ochrany knižného fondu, bezpečnosti a odhaľovania kriminality. V rámci opráv a údržby sa realizovali viaceré práce a nákupy, zriaďovateľ ŽSK daroval knižnici do letnej čitárne drevený vláčik, ktorý potešil deti i mládež a spríjemní chvíle s knihou a periodikami na letnej terase knižnice.
V roku 2020 bol vo vstupnej hale knižnice sprístupnený občerstvovací automat na kávu a čaj so sebou na spríjemnenie chvíľ strávených v knižnici a vonkajších priestoroch letnej čitárne. Knižnica v rámci spestrenia ponuky aktivít pre záujemcov o knihy a čítanie sprístupnila verejnosti v priestoroch hlavnej železničnej stanice Čadca Staničnú knižnicu - verejnú bezplatnú požičovňa kníh, z ktorej si každý môže knižku vybrať, prečítať, vrátiť, prípadne si ju môže aj ponechať alebo vymeniť za inú.
Úspešná rekonštrukcia budovy a rôzne úpravy materiálno-technických podmienok objektu knižnice vytvorili optimálne podmienky na neustále skvalitňovanie odbornej činnosti a plnenie poslania knižnice. KK pôsobí ako regionálna kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia, je v zriaďovacej pôsobnosti ŽSK, ktorý ju prostredníctvom Odboru kultúry Úradu ŽSK riadi, usmerňuje a kontroluje jej činnosť. Je verejnou inštitúciou, ktorá plní funkciu mestskej knižnice pre Mesto Čadca a regionálnej knižnice pre územie okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto. KK poskytuje základné a špeciálne knižnično-informačné služby a zároveň pôsobí ako koordinačné, vzdelávacie, štatistické a metodické stredisko pre verejné mestské, obecné a školské knižnice a knižnice iných typov v regióne.
Ostatné roky možno hodnotiť pre činnosť knižnice veľmi pozitívne a potvrdzujú to i číselné ukazovatele poskytovaných knižnično-informačných služieb, ktoré všetky dosiahli zvýšené hodnoty. Knižnica prostredníctvom odborne erudovaných pracovníkov zabezpečuje systematickú akvizičnú činnosť doplňovania a spracovávania knižničných dokumentov a priebežne poskytuje vysoko kvalitné odborné knižnično-informačné služby adresované konkrétnym požiadavkám používateľov a návštevníkov knižnice. Za vysoko kvalitné profesionálne odborné činností knihovníkov Kysuckej knižnice v Čadci a plnenie odborných funkcií a poslania knižnice získala knižnica viaceré ocenenia:
rok 2017:
- pri príležitosti jubilejného 50. ročníka národnej súťažnej prehliadky ochotníckych divadelných súborov Paláriková Raková knižnica získala: Cenu Jána Nepomuka Bobulu za vydavateľskú a publikačnú činnosť podporujúcu šírenie Palárikovho odkazu; pamätný list a pamätnú medailu za spoluprácu pri realizácií a rozvoji Palárikovej Rakovej počas jej 50-ročnej existencie;
rok 2018:
- celoslovenské ocenenie Slovenskej Asociácie Knižníc za Aktívnu Činnosť Knižnice - „SAKAČIK 2017“ v súťaži zameranej na podnietenie aktivity a rozvoj knižníc, povzbudenie osobnej iniciatívy ich zamestnancov, aj zriaďovateľov knižníc; knižnica ho získala za realizáciu poľsko-slovenského mikroprojektu „Kysucká knižnica v Čadci a Źywiecka Biblioteka Samorzadowa – centrá informácií o prírodnom a kultúrnom dedičstve cezhraničných regiónov“. Knižnica získala aj finančnú odmenu vo výške 650,00 €, ktorá bola účelovo určená na nákup knižničného fondu a knižnica dostala aj knižné dary od viacerých vydavateľstiev a poukážky v hodnote 150,00 €;
- Miestny odbor Živena Čadca - spolok slovenských žien udelil Pamätný list pri príležitosti 20. výročia obnovenia činnosti spolku Živena v Čadci pre Kysuckú knižnicu v Čadci za pomoc pri zabezpečovaní aktivít a podujatí miestneho odboru Živena Čadca;
- Žilinský samosprávny kraj udelil Čestné uznanie Kysuckej knižnici v Čadci pri príležitosti 50. výročia celoslovenskej literárnej súťaže mladých prozaikov Jašíkove Kysuce;
- MK SR listom poďakovalo za úspešnú spoluprácu, aktívny prístup a participáciu na podujatí Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2018 s témou Zdieľané dedičstvo;
- odbor kultúry Úradu ŽSK poďakoval za spoluprácu pri zbierke hračiek.
rok 2019:
- v rámci celoslovenskej súťaže Knižnica roka Ministerstvo kultúry SR za vysoko kvalitné profesionálne odborné činností knihovníkov Kysuckej knižnice v Čadci a plnenie odborných funkcií a poslania knižnice udelilo knižnici Čestné uznanie za edičnú činnosť;
- zriaďovateľ ŽSK ocenil 8 dlhoročných odborných zamestnancov, ktorí pracovali v knižnici viac ako 35 rokov a predsedníčka ŽSK Ing. Erika Jurinová im osobne odovzdala Ocenenie za dlhoročný prínos k rozvoju kultúrnej inštitúcie Žilinského samosprávneho kraja.
rok 2020:
- v rámci čitateľskej anketovej súťaže Kniha Kysúc 2019 v kategórii beletria získala 3 miesto kniha Pamätnica Jurinovej jesene, ktorú vydala Kysucká knižnica v Čadci.
Opakovane takmer každoročne boli knižnici a jej zamestnancom písomne i elektronicky doručené viaceré poďakovania od používateľov a návštevníkov knižnice za erudovanú odbornosť, osobitný ústretový prístup, ochotu a poskytnutú pomoc. Viaceré poďakovania boli zverejnené i v regionálnych týždenníkoch.
Úspešné aktívne pôsobenie knižnice a dosahovanie uznaní a ocenení potvrdzujú stabilitu knižnice a zvyšovanie kvality plnenia funkcií v súlade so zriaďovacou listinou, Zákonom o knižniciach a Stratégiou rozvoja slovenského knihovníctva. Kysucká knižnica v Čadci ako významná regionálna kultúrna inštitúcia bude aj naďalej plniť svoje poslanie a poskytovať kvalitné knižnično-informačné služby.
