Pavol Hrtus Jurina - Jurinova jeseň

KYSUCKÝ FESTIVAL DUCHOVNEJ TVORBY
Prejsť na obsah
JURINOVÉ TRADÍCIE NA KYSUCIACH
STÁLE ŹIVÉ
EXULANT, KTORÝ NEODIŚIEL

       Piatok 18. november 2005 patril na Kysuciach spomienke na exilového spisovateľa, prekladateľa i publicistu, člena výboru Zahraničnej Matice slovenskej a spoluzakladateľa Združenia austrálskych Slovákov PhDr. Pavla Hrtusa Jurinu. Tohto rodáka z kysuckej obce Klokočov zavial život po februárovom komunistickom puči do zahraničia, kde sa predsa len dožil pádu režimu, hoci ani po novembri 89 nebol priveľmi nadšený zo smerovania Slovenska. Dokladá to aj úryvok z jedného jeho rozhovoru: „Ako je možné, že sa parádne prechádzajú po bratislavských uliciach pohlavári ako Rosenbaum, ktorí tak poctivo rozvážali moskovský hnoj po našich nivách? Ako je možné, že Roľnícke noviny ešte dnes prinášajú na prvej strane básne V. Mihálika, ktorý si nevedel prenachváliť vraha miliónov, Stalina?“

Organizátori Obec Klokočov, Kysucká knižnica v Čadci a Oblastné pracovisko Matice slovenskej v Čadci vyhlásili v roku 2005 prvýkrát celoslovenskú literárnu súťaž duchovnej tvorby s názvom Jurinova jeseň. Zapojiť sa do nej mohol každý autor, ktorého práce neboli doposiaľ knižne publikované, pričom nebolo žiadne vekové obmedzenie. Napokon sa prihlásilo 16 autorov s poéziou a 9 s prózou, a to do Bratislavy, Trnavy a Hlohovca, cez Čadcu, Dolný Kubín a Ružomberok až po Spišskú Novú Ves a Košice. Najmladšia účastníčka mala 17 rokov a najstaršia 84. Aj názvy ulíc (Horovova, Bottova, J. Kráľa, Beniakova), odkiaľ práce postupne prichádzali, dávali tušiť, že pôjde o zaujímavý literárny počin na mape slovenského literárneho diania. Porotcovia – dekan Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku Imrich Vaško, básnik a šéfredaktor kultúry Teodor Križka, spisovateľ a redaktor časopisu Dotyky Marián Grupáč, regionálny autor Jozef Marec a spisovateľ a novinár Peter Kubica napokon rozhodli o udelení týchto ocenení:

Hlavná cena P. H. Jurinu za poéziu
Robert Priehoda, Čadca
Hlavná cena P. H. Jurinu za prózu
Mária Pacalajová, Bratislava
Druhá cena P. H. Jurinu za poéziu
Katarína Džunková, Košice
Druhá cena P. H. Jurinu za prózu
Daniela Lozánová, Spišská Nová Ves
Tretia cena P. H. Jurinu za poéziu
Helena Hrubá, Nesluša

Súčasťou celého dňa nebolo iba stretnutie porotcov s autormi, či vyhlásenie výsledkov súťaže, ale aj odborný seminár v čadčianskej Kysuckej knižnici, venovaný P. H. Jurinovi, kde so svojimi príspevkami vystúpil J. Marec, I. Vaško, T. Križka a P. Holeštiak. Podujatie spestrili svojim spevom aj klokočovské ženy. Potom sa plný autobus pohol smerom do Klokočova, rodnej obce Jurinu, kde sa konalo odhalenie pamätnej tabule na obecnom úrade. Starosta tejto obce Ľuboš Stríž, ako jeden z mála predstaviteľov samospráv na Slovensku, si dal skutočne záležať na tom, aby sa celé podujatie nieslo v slávnostnej atmosfére. Nejeden spisovateľ, či kultúrny pracovník, ktorí sa zúčastnili Jurinovej jesene, si povzdychol nad tým, keby aspoň polovica starostov či primátorov v takejto miere podporovala kultúru, Potom by to so slovenskou kultúrou určite nevyzeralo tak zle. Veď k umeniu vždy patrili mecéni, bez ktorých by nevzniklo  toľko pozoruhodných výtvarných, literárnych alebo hudobných diel na celom svete.


Pamätná tabuľa P. H. Jurinu bola
slávnostne odhalená 18. Novembra 2005.
Je umiestnená na Obecnom úrade
v Klokočove.

Výstup na Golgotu

Koľkíže šli pred nami
A koľkí idú za nami
tou cestou tvrdou, krížovou
s vlastnými krížami.

Kríže sú ťažké niekedy,
A predsa nik tu nie je
kto by chcel kráčať v šľapajach
Šimona z Cyreneje.

A niet tu ani Veroniky,
hoci dosť práce pre ňu,
čo by vám utrela vašu tvár zarosenú,
niet ich tu – sami kráčame,
iba tešíme sa,
že cesta z tvrdej Golgoty
smeruje na nebesá.


Pavol Hrtus Jurina

Narodil sa 1. októbra 1919
V Klokočove. Študoval na FF
Slovenskej univerzity v Bratislave
(1939-44), kde bol promovaný na
doktora filozofie. Najskôr pracoval
ako úradník, neskôr vedúci
vydavateľského oddelenia Spolku
sv. Vojtecha v Trnave.
Prvého mája 1949 emigroval
do zahraničia. Viac ako pol roka
strávil v nemeckých utečeneckých
táboroch. (Schwabach, Amberg).
Nebola to však jeho konečná
životná zastávka.
Nalodil sa na loď plávajúcu
do Sydney. Tam sa musel živiť
rôznymi zamestnaniami,
Ako robotník Juhoaustrálskych
železnícv Tailem Bend, ako úradník
Olympic Cables, až kým nezakotvil
v učiteľskom povolaní. Vyučoval
latinský jazyk a humanitné
predmety na katolíckych
gymnáziách v Melbourne.
Od roku 1985 žil na dôchodku.
Zomrel 31. decembra 1994
V austrálskom Melbourne.


© Kysucká knižnica v Čadci
Návrat na obsah