O knižnici - Kysucká knižnica v Čadci

Pripravujeme
Nové knihy
Knižnica v médiach
Otváracie hodiny
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

O knižnici

Informácie
Korene Kysuckej knižnice v Čadci siahajú do roku 1919, kedy vznikol v Čadci vzdelávací spolok Čadčianska beseda. Členovia Besedy si utvorili spolkovú knižnicu, ktorú však v roku 1925 navrhli včleniť do Obecnej knižnice v Čadci. Obecná knižnica v Čadci bola založená asi v roku 1922. Oprieť sa nemôžme o žiadny verifikovaný a relevantný dokument, ktorý by potvrdil jej zrod. Od roku 1924 pôsobila súbežne s knižnicou Miestneho odboru Matice slovenskej. Asi po dvoch rokoch činnosti oboch knižníc v obci Čadca, členovia Miestneho odboru Matice slovenskej rozhodli, že knižný fond svojej knižnice preradia do knižných fondov obecnej knižnice, o ktorú v tom čase bol väčší záujem zo strany obyvateľov mesta a aj členov Matice. Významnou udalosťou v živote knižnice v Čadci bolo otvorenie prvej verejnej záhradnej čitárne na Slovensku v roku 1940. Vznikla zásluhou horlivého dobrovoľného knihovníka a ľudomila Michala Kassaia.

V roku 1952 knižnica mení svoj status z mestskej na okresnú. Okresná knižnica bola postavená na veľmi skromných základoch. V knižnici bolo okolo 2000 zväzkov, približne 370 zaregistrovaných čitateľov realizovalo 5 500 výpožičiek. Činnosť tejto kultúrnej inštitúcie bola v tom čase zameraná predovšetkým na všeobecnú osvetu. Do škôl na okolité kopanice sa prenášali súbory kníh v prenosných skrinkách, začali sa organizovať čitateľské konferencie a besedy. Prvým riaditeľom Okresnej knižnice v Čadci sa stal Jozef Hnitka.

Až do začiatku 60. rokov v knižnici boli zamestnaní pracovníci bez knihovníckeho vzdelania, boli to väčšinou učitelia, štátny úradníci. Tento fakt sa zmenil v roku 1962, kedy do knižnice boli prijaté pracovníčky s adekvátnym vzdelaním, čo sa odrazilo aj na kvalite odbornej práce. Začal sa spracovávať knižný fond, budovať katalógový systém, položili sa základy bibliografickej činnosti. Od druhej polovice 60. rokov začala knižnica rozvíjať aj metodickú a organizačnú činnosť. Bolo vytvorené metodické centrum pre ľudové a školské knižnice, no i knižnice iných typov. Okresná knižnica začala plniť dve funkcie – bola mestskou knižnicou pre mesto Čadca a metodickým centrom pre knižnice v celom okrese. Tieto dve funkcie plní dodnes aj keď v iných spoločenských podmienkach.

   História knižnice v Čadci je pomerne pohnutá. Od roku 1952 prešla piatimi sťahovaniami, ale jej zlé priestorové podmienky sa tým vôbec nezlepšili. Zmeny nastali až pri šiestom sťahovaní v roku 1983.

V roku 1952 boli pre knižnicu uvoľnené dve miestnosti bývalej vinárne pri Kysuci. Jedna menšia slúžila ako čitáreň a v druhej bola požičovňa kníh. V roku 1957 však knižnicu vysťahovali a umiestnili ju núdzovo v Palárikovom dome v jednej miestnosti. Tu bola umiestnená až do konca roku 1959. V roku 1960, keď sa Palárikov dom rekonštruoval musela sa sťahovať do iných priestorov – do závodu Tatra, kde jej boli pridelené dve miestnosti, ale ani tieto priestory jej neostali dlho. Užívala ich 4 roky. V roku 1963 knižnicu vysťahovali do pivničných priestorov učňovskej školy. Po celý rok bola zatvorená a neprístupná pre čitateľov. Personál pracoval na revízií knižného fondu. Táto práca bola zbytočná, lebo pivničné priestory zaplavila voda z kanalizácie a časť knižného fondu bola úplne zničená. V roku 1964 dostala knižnica nové priestory v budove Mestského domu – bývalého Mestského národného výboru v Čadci – bola to jedna miestnosť, kde bol predtým miestny hostinec. Neskôr pridelili knižnici ďalšie miestnosti. Po presťahovaní sa zlepšila a rozšírila práca s čitateľmi a knižničné služby. Po ustanovení Zuzany Krištofovej za riaditeľku knižnica zlepšila svoju metodickú a organizátorskú prácu.

Priestory v Mestskom dome už v roku 1970 boli nedostatočné. Miestnosti boli preplnené knihami, chýbali študovne, čitáreň. Pani riaditeľka Zuzana Krištofová, keď hodnotila stav knižnice v roku 1973, spomínala, že v týchto dvoch miestnostiach o výmere 100 m2 bolo 56 preplnených regálov a čitatelia nemali k dispozícii ani jeden stolík, na ktorom by si boli vypísali prihlášku za čitateľa. Ak si chceli vybrať knihu, predierali sa úzkymi uličkami, v ktorých sa navzájom neobišli dvaja návštevníci. V tom roku knižnica evidovala okolo 3 770 čitateľov, ktorí si vypožičali vyše 9 680 knižničných dokumentov, knižnicu v tomto roku navštívilo 25 250 návštevníkov. Kníh naďalej pribúdalo, návštevníkov tiež, ale miesta vďaka rozrastajúcemu sa knižnému fondu stále ubúdalo. Aj napriek stiesneným podmienkam rozširovala knižnica svoje služby. V tom období Okresná knižnica v Čadci začala realizovať pre ľudové knižnice okresu centrálne doplňovanie knižničných fondov. Knižnica by určite dokázala viac, keby mala vhodné priestory. Stúpol záujem o kolektívne podujatia – knihovníci však pri ich realizácii museli improvizovať, pretože knižnica, ako som spomenula nebola priestorovo vybavená a nemala ani vhodnú  techniku. No aj napriek tomu, že pôsobila vo veľmi zlých podmienkach, vďaka usilovnej a húževnatej práci knihovníčok výsledky knižničných činností boli porovnateľné s celoslovenskými. Už vtedy sa Okresná knižnica v Čadci radila medzi najlepšie knižnice na Slovensku. V roku 1977 sa stala nositeľkou čestného titulu „Vzorná knižnica“. Ocenením bolo aj rozhodnutie Ministerstva kultúry SSR vybudovať práve v Čadci prvú účelovú budovu knižnice v sieti ľudových knižníc na Slovensku.  Knižnica v tom období evidovala približne 4 900 čitateľov, títo si z fondu, ktorý mal 59 250 zväzkov, vypožičali 143 400 knižničných dokumentov.

Extra časťou histórie knižnice v Čadci je časť, ktorú môžeme pomenovať ako História experimentálnej Okresnej knižnice v Čadci. Tá sa začala naplno odvíjať 16. apríla 1983, kedy bola verejnosti sprístupnená experimentálna Okresná knižnica v Čadci, „Kysuckého zázraku“, ako v tej dobe nazývali niektorí slovenskí knihovníci knižnicu v Čadci. A mali pravdu. Išlo o čin, ktorý posúval slovenské knihovníctvo kvalitatívne na vyšší stupeň.

Zámer postaviť experimentálnu knižnicu vznikol v pol. 70. rokov. Dôvodom bola požiadavka knižníc a knihovníkov na overenie normatívnych a koncepčných materiálov v praxi a ich konfrontovanie s knižničnými trendmi vo vyspelých štátoch. Ministerstvo kultúry SSR rozhodlo o výstavbe prvej účelovej stavby v sieti ľudových knižníc. Experiment, tak jeho obsahová časť ako aj realizácia, bola zaradená do plánu rezortných vedecko-výskumných úloh. Gestorom úlohy sa stala Ústredná ekonomická knižnica – Národné koordinačné centrum v Bratislave a od 1.1.1981 bola úloha delimitovaná Matici slovenskej – odboru pre knižničnú sústavu v Bratislave, ktorá sa súčasne stala investorom. V roku 1978 sa rozhodlo, že táto novostavba bude situovaná do Čadce a zaradená do experimentálnych stavieb a to z hľadiska užívateľského i stavebného. Za miesto staveniska bol vybraný priestor medzi Okresným súdom v Čadci a cintorínom na ulici 17. novembra, v tej dobe ulica niesla názov „Partizánska ulica“. Poloha knižnice bola vybraná veľmi výhodne, čo oceňujeme i dnes. Táto kultúrna inštitúcia je umiestnená v relatívne tichej zóne a komunikácia, ktorá vedie okolo nej smeruje do oblasti stredných škôl. Pre verejnosť je prístupná z každého smeru.

Knihovníci z iných oblastí Slovenska sa pýtali, „prečo práve Čadca dostala do vienka prvú účelovú budovu knižnice“ vyberáme odpoveď Vladimíra Mináča – človeka, ktorý sa veľkou mierou zasadil o to, aby nová budova stála práve v Čadci. Keď mu túto otázku položili novinári, povedal: „Prečo práve v Čadci? Azda zavážilo aj to, že sa tu vždy vzorne pracovalo s pôvodnou slovenskou literatúrou,“ a dodáva – „Ak by sa to zdalo byť málo, sú po ruke aj iné štatistické údaje, ktoré vravia o dobrej práci čadčianskych knihovníkov“.  

Projektovú dokumentáciu vypracoval Projektový ústav kultúry v Bratislave. Generálny dodávateľ stavebnej časti bol Okresný stavebný podnik v Čadci. Subdodávatelia boli najmä Chemkostav Humenné, OPP Kysuca v Čadci, JRD Košarovce, JRD Orechová Potôň  a ďalší. Značná časť dodávok a prác však bola zabezpečená investorom.

     Dôležitým dňom v histórii experimentálnej Okresnej knižnice v Čadci bol 29. august 1979, kedy bol položený základný kameň. Od tohoto dňa sa realizovala vlastná výstavba budovy a knihovníci pripravovali prevádzku. Vždy s iróniou knihovníci pripomínajú iný „významný  medzník“, za ktorý bol v tom období označený 26. február 1981, kedy zástupcovia zainteresovaných orgánov a organizácií  prijali združený socialisticky záväzok s cieľom predčasného ukončenia výstavby a odovzdania verejnosti. Ešte v dnešnej dobe pracovníci knižnice a aj návštevníci tejto organizácie pociťujú následky socialistického spôsobu myslenia a kladenia dôrazov na urýchľovacie metódy, pri ktorých sa nebral takmer žiadny ohľad na kvalitu. Rýchla a nedôsledná práca bola príčinou, že veľa stavebných úkonov nebolo zrealizovaných, ako napríklad zateplenie budovy, nosná oceľová konštrukcia ostala bez náterov a už v roku 1987 bola skorodovaná a čas odkrýva ďalšie nedostatky. Stavba mala množstvo ďalších nedostatkov, na ktoré sa nebral ohľad ani pri kolaudáciách objektu a ich riešenie sa stále posúvalo až ostali nevyriešené. Ako napríklad strešná časť budovy. Do budovy zatekala zrážková voda od jej otvorenia, no najväčšiu haváriu knižnica zažila na prelome rokov 1986/1987. Tento stav riešil Projektový ústav kultúry v Bratislave tým spôsobom, že na pôvodné rovné strechy navrhol pridať mierne klopené strechy. Problém sa však vyriešil len na krátku dobu a časom do budovy začalo zatekať znova. Tento problém sa podarilo vyriešiť až v roku 2001 prestavbou striech, ktorým predchádzala rekonštrukcia statiky.

V čom vlastne spočíval experiment? Táto otázka je knihovníkom Kysuckej knižnice kladená aj dnes. Experiment pozostával z dvoch častí, a to zo stavebnej a užívateľskej a konkrétne overoval: použitú konštrukčnú sústavu BAUMS – 75 a vplyv stavebno-technického riešenia na pohodu používateľov, funkčné a estetické vlastnosti vnútorného zariadenia v nadväznosti  na konštrukčné riešenie použitých materiálov. Obsahom experimentu bola aj informačná činnosť, ktorá sa začala systematicky a koncepčne rozvíjať až po otvorení prevádzky v novej účelovej budove a dostala nový rozmer, overovalo sa využívanie široko profilovaného knižničného fondu, do ktorého bolo zaradených 20 typov knižničných dokumentov a boli vytvorené špecializované knižničné zbierky – ako napr. fonotéky, hračkotéka, diatéky – zbierka regionálnych diapozitívov, fototéka a pod.; overovala sa 60 hodinová týždenná prevádzka vrátane sobôt a nedieľ, halový systém prevádzky, ktorý umožnil sprístupňovanie fondov prostredníctvom voľného výberu a to aj v študovniach; centrálny knižnično-informačný servis pre používateľov; poskytovanie knižnično-informačných služieb deťom od 3 rokov; boli zavedené nové služby, ktoré v tej dobe boli netradičné ako napr. reprografické služby.

Dnes môžeme konštatovať, že nie všetko dopadlo podľa zámerov a očakávaní knihovníkov či používateľov knižnično-informačných služieb. Knižnica prežívala dobré i zlé časy. Náhodný návštevník, či obdivovateľ našej knižnice nie vždy videl problémy, s ktorými sa táto organizácia v čase experimentu potýkala. Je však potrebné povedať, že veľa overovaných časti experimentu sa osvedčilo, či už ide o umiestnenie vtedy ešte netradičných knižničných dokumentov do klasického knižničného fondu, či overenie niektorých nových služieb, ako napríklad reprografické služby, ktoré boli na vtedajšie obdobie nezvyčajné, no ktoré sa v súčasnosti realizujú takmer v každej knižnici.

Novodobá história a súčasnosť knižnice“

Veľký prelom v histórii knižnice a poskytovaných službách nastal po novembrovej revolúcii v roku 1989  -  knižnica v 90-tych rokoch úspešne realizovala automatizáciu a elektronizáciu knižnično-informačných procesov a z uzatvorenej inštitúcie zhromažďujúcej, spracúvajúcej a uchovávajúcej knihy sa z knižnice stala otvorená inštitúcia, ktorá záujemcom sprostredkováva informácie prostredníctvom tých najnovších informačných a komunikačných technológií. Stala sa pilierom kultúry na Kysuciach - kultúrnym, vzdelávacím, informačným a sociálnym centrom a zároveň  patrí k najnavštevovanejším kultúrnym inštitúciám regiónu.

V súčasnosti je v závere obdobie modernizácie objektu knižnice. Pod kuratelou zriaďovateľa Žilinského samosprávneho kraja úspešnou implementáciou projektu z Regionálneho operačného programu „Rekonštrukcia a zvýšenie energetickej efektívnosti Kysuckej knižnice v Čadci“ sa v knižnici vymenili okná, objekt bol zateplený, zrealizovala sa výmena elektroinštalácie a osvetlenia, vzduchotechniky, podláh, stropných podhľadov či hygienických zariadení vrátane WC pre imobilných používateľov. Vybudoval sa bezbariérový prístup do budovy, novú tvár získala prednášková a aj rozprávkova miestnosť. V rámci spríjemnenia priestorov knižnice a zvýšenia kvality poskytovaných knižnično-informačných služieb knižnica obnovila hračkotéku pre deti, artotéku umenia, fonotéku pre priaznivcov hudby, esteticky dotvorila vnútorné i vonkajšie priestory rozprávkovej miestnosti; priestory knižnice vrátane študovní a čitárne sa zútulnili podlahovými krytinami; voľný výber knižného fondu je čitateľom prístupný v rovnobežne umiestnených regáloch; do prednáškovej miestnosti pribudli rokovacie kreslá s výsuvnými pultíkmi a technika; inštalované žalúzie vytvárajú adekvátny komfort pre čitateľov čitárne, študovní, fonotéky a pamätných izieb.
© Kysucká knižnica v Čadci
Sponzori:
MT - nábytok
Albi
e-Kysuce
Vilija - Kysucké pekárne, a.s.
Kysucký večerník
Bukov - veľkosklad ovocia a zeleniny
KTV - Kysucké televízne vysielanie
Partneri knižnice:
Kysucké múzeum v Čadci
Kysucké kultúrne stredisko
Kysucká galéria v Oščadnici
Żywiecka Biblioteka Samorządowa
Městská knihovna Rožnov pod Radhoštěm
Stredná odborná škola drevárska a stavebná Krásno nad Kysucou
Stredná odborná škola technická
Stredná odborná škola obchodu a služieb
Obchodná akadémia Dušana Metoda Janotu
Gymnázium Jozefa Miloslava Hurbana v Čadci
Pedagogická a sociálna akadémia sv. Márie Goretti v Čadci
Partnerské knižnice Kancelárie NR SR
KERIC, občianske združenie Čadca
InfoLib - Portál pre knižničnú a informačnú teóriu a prax
Životnými cestami Jána Palárika
Matica slovenská
POLONUS - Občianske združenie pôsobiace v oblasti kultúry, vzdelávania, športových a vzdelávacích aktivít.
Mediálni partneri:
e-Kysuce
Kysucký večerník
MY - KYSUCKÉ NOVINY
KTV - Kysucké televízne vysielanie
Slovenská asociácia knižníc
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky